Barbora Kalinová

Spomienky - prehrať

„Začala som pracovať v liečebnom dome Machnáč ako bežná lekárka. Tam bolo pacientov medzi osemdesiat až sto. V Machnáči boli aj zahraniční pacienti, najmä Rakúšania, veľmi radi tam chodili. Malo to určitú charizmu, Machnáčsky dom, už privítaním na recepcií. Mali sme tam jedného recepčného, ktorý si celých dvanásť hodín nesadol, dával kľúčiky od izieb, poznal pacientov. A v zime som raz videla, ako vybehol pred liečebný dom, išli pacientky zasnežené, tak im fajnovou kefou ometal kabáty, čo si ony vážili. Vždy pomáhali s kuframi, hoci to boli takí jednoduchší, ale veľmi úslužní ľudia, naši recepční. A pacienti, napriek tomu, že neboli tam hygienické zariadenia, že boli spoločné WC a kúpeľňa, chodili každoročne. Mala som pacientov zo západného Berlína, ktorí tam boli štyridsaťkrát, pretože chodili dvakrát ročne. Vždy sa tešili, všetci ich tam vítali a oni mali dojem, že čakajú všetci len na nich.“