LIEČEBNÝ ÚSTAV KRYM                                                                                                                                   Milan Šavlík                                                                                                                                                                   projekt 1969-73                                                                                                                                                                   realizácia 1975                                                                                                                       

 

Liečebný ústav Krym stojí dnes čiastočne na mieste, kde stával Hotel Grand, ktorý svojou secesnou architektúrou dodával centru kúpeľov po desaťročia romantický pôvab. Kapacitne a staticky však už nevyhovoval požiadavkám modernej kúpeľnej starostlivosti. Koncom 60. rokov bolo rozhodnuté o vybudovaní moderného objektu, ktorý zvýši kapacitu a kvalitu liečebnej starostlivosti.  V tom čase projektový ústav Zdravoprojekt riešil mnohé zadania naprieč republikou, v ktorých sa väčšina kúpeľov konfrontovala s rovnakým problémom. Dôsledkom bol zrod odbornej architektonickej a lekárskej diskusie o podobe modernej balneoterapie. Liečebný ústav Krym mal plniť nielen ubytovacie, ale aj balneoterapeutické služby. Zahŕňa bazén Krym, ktorý je napájaný priamo z prameňov, čím rozširuje kapacitne vyťažené okolité zrkadliská.  Architekt Milan Šavlík, pracovník spomínaného Zdravoprojektu, naprojektoval v skutku impozantnú stavbu, ktorá nezaprie v sebe priamu citáciu estetiky námorných parníkov. Je tak evolučným nasledovníkom neďaleko kotveného prvorepublikového parníka LD Machnáč. Krym vytvára svojimi výraznými horizontálnymi pásmi mierne ustupujúcich parapetov, obloženými bielym vápencom, a pyramidálne zvažovanou ,,provou“,  tektoniku výletnej lode. Tá je umocnená aj samotnými užívateľmi, ktorí počas letnej sezóny obsadzujú slnečné terasy. Tento moment bol podporený dnes žiaľ už neexistujúcou nástupnou rampou, vedúcou na prvé spoločenské podlažie s jedálňami. Rampa, so svojou symbolikou spoločenskej prístupnosti stavby a formálne ponášajúca sa na kotvisko prístavu, ustúpila pragmatickému argumentu nevyužiteľnosti.

Sklenené steny prízemia a prvého podlažia otočené do námestia vynášajú hmotu hotelovej časti do výšky, čím ju elegantne odľahčujú a zároveň vyčnievajúca konzola prvej paluby ubytovacej časti kryje parter pred dažďom, čím vytvára akúsi kúpeľnú kolonádu. Dom aj napriek svojím architektonickým a funkčným kvalitám len ťažko zápasí o pochopenie verejnosti a návštevníkov. Jeho moderný a nadčasový ráz len ťažko konkuruje predstave romantických kúpeľov.