PO STOPÁCH ARTÚRA SZALATNAIA - SLATINSKÉHO

Meno architekta Artúra Szalatnaia- Slatinského je s mestom Trenčianske Teplice veľmi úzko späté. Nielen, že pre toto malé kúpeľné mesto navrhol mnoho malých liečebných domov a rad stavieb kúpeľnej infraštruktúry, architekt židovského pôvodu navyše pochádza z obce Slatina nad Bebravou, ktorá sa nachádza priamo za kopcom Machnáč.

Podľa mena svojho rodiska si po 2. svetovej vojne z titulu svojho pôvodu zmenil meno na Slatinský. Súpis významnej architektúry 1. polovice 20. storočia v Trenčianskych Tepliciach obsahuje toľko stavieb jedného architekta, že z toho nevyhnutne vyplýva potreba samostatnej architektonickej trasy venovanej jeho dielu.

Kúpeľné mesto sa po rozpade Rakúsko – Uhorska ocitlo v situácii, ktorá veľmi nepriala rozvoju kúpeľnej turistiky, nakoľko sa pretrhli ekonomické a sociálno -politické väzby na zaniknutú monarchiu a jej uhorské centrum Budapešť, ktorá do veľkej miery generovala klientelu prosperujúcim kúpeľom prvej dekády 20. storočia.  Po období stagnácie prešli vlastnícke vzťahy na novovzniknutú Československú akciovú spoločnosť. V roku 1930  sa stal riaditeľom kúpeľov Jan Topinka. Dnes vieme, že s jeho osobou je spojené jedno z najvýznamnejších období, aké kúpele Trenčianske Teplice vo svojej dlhej histórii prežili. Oprášil ducha kúpeľov, priniesol so sebou významné osobnosti, a čo je dodnes viditeľné - inicioval vznik nových stavieb stavaných v duchu moderného štýlu funkcionalizmu. Predstavou riaditeľa kúpeľov bolo premeniť starosvetské kúpeľné mestečko na moderné centrum balneoterapie a rekreácie. Architektom, ktorý začal napĺňať myšlienky tejto transformácie bol aj  Artúr Szalatnai- Slatinský. Tento, v Bratislave pôsobiaci architekt,  mal v tom čase za sebou už viacero významných realizácií ako Ortodoxnú synagógu na Heydukovej ulici (1926), bytový dom na Mickiewiczowej ulici (1926-27) a radu rodinných domov. Do Trenčianskych Teplíc vstúpil stavbou liečebného domu Esculap, presnejšie jeho adaptáciou z pôvodne staršieho objektu. Aj keď túto realizáciu nemôžeme nazývať funkcionalizmom, je tu nepochybne vidieť dobovú tendenciu uvažovania o novom tvarosloví, kde strohosť a vecnosť jednoznačne odprevádzajú ornament a zdobnosť na pohrebisko dejín. Táto architektúra vecnosti je medzistupňom vývoja architektúry stojacej na neodvratnej ceste smerom k funkcionalizmu. Jedinečnosť Trenčianskych Teplíc tak spočíva práve v obraze vývoja architektúry, kde na malom mieste je možné čítať príbeh od historizmu cez vecnosť až k monumentom vrcholného funkcionalizmu svetového významu ako liečebný dom Machnáč a kúpalisko Zelená žaba. Je možné uvažovať, že práve dielo Artúra Szalatnaia- Slatinského je tým dôležitým medzníkom, ktorý v Trenčianskych Tepliciach dláždil cestu k vzniku týchto stavieb. Zrkadlisko Sina patrí nepochybne k výnimočnej európskej architektúre a v tomto prípade aj k dielam ukážkového funkcionalizmu, ktorý sa tu navyše spája s jedinečným účelom, pre ktorý stavba vznikla. 

 Kúpele Sina (Artur Szalatnai, 1931)                                                                                                                                Sanatórium Esplanade, (Artur Szalatnai, 1934 - 34)                                                                                                                    Hudobný pavilón (Artur Szalatnai, 1931)                                                                                                                        Sanatórium Eskulap (Artur Szalatnai, okolo 1930)                                                                                                                      Vila Irene (Smrek) (Artur Szalatnai, okolo 1930)