ZRKADLISKO  SINA                                                                                                                                             Artúr Szalatnai- Slatinský                                                                                                                                                   1929

 

Keď sa človek vznáša nahý v prameni teplej vody vyvierajúcej z hĺbky pod ním, ktorá obklopuje celé telo a zakrýva kožu malými bublinkami, môže ľahko nadobudnúť pocit, že miesto kde sa nachádza, je odrazu stredom jeho vlastného vesmíru. Zrkadlisko Sina je práve takýmto miestom. Keď v roku 1929 bolo rozhodnuté, že starý oktogonálny pavilón, ktorý nepostačoval kapacitne pre vzmáhajúce sa moderné kúpele, bol návrhom nového pavilónu poverený  Artúr Szalatnai- Slatinský. Objekt, ktorý navrhol je zjednotením spirituality a telesnosti miesta, na ktorom stojí. Pozícia v bezprostrednej blízkosti romantického Hammamu z roku 1888 si vyžadovala špeciálny prístup. Artúr Szalatnai- Slatinský ako presvedčený modernista v duchu hesla forma nasleduje funkciu* vytvoril architektúru, ktorej význam tkvie vo vnútri a nie v zovňajšku. Dnes sa architektúra Hammamu v rešpektujúcom kontraste snúbi s čistou vecnosťou plnej tehlovej fasády a obdĺžnikového, na dvanásť častí rozdeleného okna SINY. Pôvodný čistý obklad stien z modrastých glazovaných obdĺžnikových kachlíc komunikoval s interiérom modrého Hammamu. Steny sa z blankytnej lagúny prameňa vtedy, tak ako aj dnes, vzpínali do odvetrávacieho komína vysoko nad úrovňou prameňa. Zasklenie dvanásť - dielneho okna cez luxféry, lámalo svetlo dopadajúce na protiľahlú stenu, kde pôvodne priestor delila proti sebe schodovito sa zostupujúca dvojica zástien pánskeho a dámskeho vstupu.  V 70. rokoch  tieto geometrické hmoty nahradila  keramická mozaika. Pri tejto rekonštrukcii vystriedali modré kachlice novými žltkastými. Dnes po 85 rokoch od postavenia prešla SINA ďalšou rekonštrukciou, pri ktorej opäť došlo k zmene farby interiéru . Dnešný čisto biely interiér, kontrastujúci s modrou hladinou zrkadliska, je do istej miery zhmotnením sna modernistov dvadsiatych rokov 20. storočia, ktorí túžili po čistote ako nástroji v ozdravení a presvetlení životného prostredia pre ľudí. Pravdou však ostáva, že rigidná sterilita v tomto prípade nechtiac potláča to jemné napätie a spojenie medzi telom a duchom, ktoré nastáva v momente vstupu do horúcej vody. SINA preto nepochybne patrí k najvýznamnejším dielam modernizmu v Trenčianskych Tepliciach. Aj napriek viacnásobným rekonštrukciám boli rešpektované priestorové zásady navrhnuté pôvodným autorom a návštevník má tak aj dnes možnosť zažiť chvíle oddychu vo funkcionalistickom kúpeli, ktorý v čase svojho vzniku pútal pozornosť aj za hranicami ČSR.

 

* Adolf Loos, Ornament a zločin, 1908